História spolku

Spolok pôvodne vznikol ako inštitúcia umožňujúca stretávanie sa slovenských študentov v pražskom prostredí. Už v začiatkoch sa začínali v spolku rozvíjať snahy o užšiu spoluprácu s českou majoritou a rozvíjanie vzájomnosti československej. M. R. Štefánik považoval Detvan „za celonárodný, teda „konglomerát“ rôznorodých živlov, za závodisko pokrokových snáh a fórum prípravy pre verejný život“. Videl v tom hlavnú úlohu spolku pokiaľ išlo o jeho vnútorný život. V komunikácii s prostredím mal byť spolok mostom medzi Slovákmi a Čechmi a mal sa usilovať o ich zblíženie. Spolok počas svojej existencie nikdy nebol veľkým spolkom vzhľadom na počet svojich členov, napriek tomu, že sa členom mohol stať v podstate každý. Bolo len veľmi málo období, aj to zväčša až počas prvej československej republiky, kedy počet aktívnych členov prekročil dvadsať.

Detvan bol vždy spolok formálne nepolitický. Obsahová náplň spolku spočívala predovšetkým v kultúrno-osvetovej a samovzdelávacej činnosti jeho členov. Čítali sa práce jednotlivých členov a diskutovalo sa zväčša na aktuálne témy podľa výberu. Vo vonkajších aktivitách sa spolok snažil angažovať v národnom uvedomovaní slovenských študentov v Prahe, pestovaní dobrých česko-slovenských vzťahov a v nadväzovaní kontaktov s príslušníkmi ďalších národov.

Spolok sa vonkajšou aktivitou svojich členov orientoval predovšetkým na spoločenské podujatia, ktorých základným cieľom bolo zoznámiť české prostredie so slovenskou národnou problematikou, literatúrou a kultúrou. Členovia spolku taktiež občasne prispievali do pražských novín a časopisov. Vo svojich začiatkoch združoval spolok Detvan nielen akademickú mládež, ale všetkých Slovákov žijúcich v Prahe. Spolok mával týždenné schôdzky vedené zväčša v neformálnom duchu.

Špecifickým znakom slovenských študentov v Prahe bol kaviarenský život. V Hlavovej kaviarni na Vinohradoch mal spolok Detvan svoju miestnosť. „Chodili sme mnoho do kaviarni, ale nie aby sme tam dreli, ale aby sme čítali všetky denníky a časopisy, ktoré nám prišli do rúk a sedeli v teplej miestnosti, čo bola v chladných obdobiach ohromná výhoda.… Myslím si, že bez kaviarne by nejeden z nás bol tak nechal univerzitu“, spomínal L. N. Jégé.

Ako už bolo spomenuté, Detvanom prešlo množstvo významných osobností, ktoré sa nezmazateľne zapísali do našej histórie. Z prvého desaťročia spolku je treba spomenúť aspoň Jaroslava Vlčka, Pavla Socháňa a Martina Kukučína. V druhej polovici osemdesiatych rokov 19. storočia toto debatné združenie pritiahlo pozornosť T. G. Masaryka, ktorý sa stal členom Detvana v roku 1887. Zápisnice dokazujú, že najčastejšie navštevoval schôdzky Detvana v roku 1889. O činnosť však prejavoval záujem aj v deväťdesiatych rokoch, keď inicioval svoje osobné stretnutia s jeho členmi a chcel pôsobiť na ich duchovnú orientáciu. Slovenské študentstvo pražské sa pod vplyvom prof. Masaryka a pod vedením Šrobárovým a Smetanayho zaoberá revíziou československého pomeru a v súvislosti s tým chce obrodiť náš život doma, myšlienkami pokrokovosti, demokracie. Z iniciatívy G. Vámoša vznikol generačný časopis Svojeť. Členovia Detvana sa pokúšali aj o divadelné aktivity. Pred 1. svetovou vojnou spolok začal klásť dôraz na sociologické, nárečové a etnografické výskumy (F. J. Houdek).<span style=“font-size: 16px;“>M. R. Štefánik dal na pôde spolku Detvan podnet na pravidelné Luhačovické stretnutia českej a slovenskej inteligencie, aj keď sa ich nezúčastňoval. Reálne rozpravy v Luhačoviciach o aktuálnych otázkach na poli hospodárskom, sociálnom, politickom a kultúrnom dali novú kvalitu česko-slovenským vzťahom, ktorých vyvrcholením po víchrici prvej svetovej vojny bolo vytvorenie Československej republiky. Počas 1. svetovej vojny bola činnosť Detvana zrušená, obnovila sa až po vzniku Československej republiky.</span>

Po 1. svetovej vojne nastala v spolku všeobecná stagnácia po stránke ideovej a kultúrnej. Slovenskí študenti v tom období javili znaky života predovšetkým iba na zábavných večierkoch. V dvadsiatych rokoch 20. storočia už Detvan nebol osamelým slovenským spolkom v pražskom akademickom živote. V tom období už vzniklo viacero nových študentských spolkov. Detvan však zostal všenárodným, nepolitickým a nezávislým združením, verným svojmu hlavnému cieľu: československému zblíženiu.

vetovej vojny bola činnosť spolku opäť obnovená. Spolok vtedy vyvíjal svoju činnosť až do nástupu komunizmu v Československu. Po februárových udalostiach v roku 1948 sa mohli mladí ľudia organizovať už len v Československom zväze mládeže. Z tohto dôvodu neskôr akčný výbor spolok Detvan rozpustil. Spolok fungoval nepretržite približne do roku 1951.

K obnove spolku prišlo 8.11.1994 zásluhou v Prahe vtedy študujúcich slovenských študentov. Následne spolok prešiel viacerými obdobiami intenzívnejšej činnosti až jeho aktivity po roku 2005 na čas zase utíchli. Spolok sa v tomto období spolupodieľal na zachovaní postavenia slovenčiny ako jazyka postaveného na na roveň češtine v priebehu štúdia na vysokých školách. Do roku 2015 viedol spolok ako jeho predseda Ondrej Dostál, do roku 2018 Matúš Hornáček..